Svetelné znečistenie:

Výsledky modelovania rozloženia jasu na dennej oblohe nám umožňujú riešiť pridružené problémy súvisiace so šírením sa svetla v prostredí nehomogénnej atmosféry. Jedným zo zaujímavých a v súčasnosti veľmi aktuálnych problémov je svetelné znečistenie. Je evidentné, že svetelné znečistenie úzko súvisí so znečistením atmosféry na lokálnej úrovni. Významná časť znečisťujúcich prímesí je produkovaná priemyselnou činnosťou. Pri premenlivých meteorologických podmienkach (napr. pri zmene smeru vetra) môžu byť znečisťujúce prímesi transportované do okolitého prostredia a v nočných hodinách prispievať k zvýšeniu úrovne difúzneho (rušivého) svetla oblohy. Rozmery znečisťujúcich častíc sú v tomto procese veľmi dôležité. Menšie častice môžu byť vzduchom prenášané na väčšie vzdialenosti, avšak väčšie častice majú zase výraznejšie ovplyvňovať difúzne žiarenie a žiarenie oblohy v blízkosti veľko-škálového svetelného zdroja (napr. mesta). Mnohé častice sú navyše hygroskopické a pôsobia tak ako kondenzačné jadrá. Vodný plášť častíc prirodzene zväčšuje ich rozmer, v dôsledku čoho dochádza k nárastu efektivity rozptylu. Inými slovami, tieto častice budú zodpovedné za premenlivosť nárastu difúzneho svetla oblohy.

Ukazuje sa, že heterogenita pozemných zdrojov svetla a nehomogenita zemskej atmosféry sú výraznými modulátormi difúzneho svetla oblohy. Súčasné parametre výpočtovej techniky umožňujú riešiť aj tieto problémy a dávajú tak priestor na verifikáciu existujúcich modelov. To je silným motivačným prvkom pre realizovanie cielených experimentov za účelom porovnania meraných dát s výsledkami numerických výpočtov.

Modelovanie oblohových jasov v nočnom režime a s tým súvisiace aplikácie boli diskutované na spoločnej konferencii Light Pollution: Theory, Modelling, and Measurements (Apríl 15-18, 2013, Smolenice, Slovensko: http://lptmm.org/).